Cholesterol: Priateľ či nepriateľ?

zdroj: thinsktock.cz

Cholesterol, látka tukovej povahy je súčasťou ľudských buniek prenášaná krvným obehom. Denne vyprodukujeme v pečeni približne 1000 mg cholesterolu. Ak nám telo správne pracuje dostáva primerané množstvo cholesterolu, ktoré pekne využije a zvyšok vylúči.

Náš organizmus si ho dokáže vytvoriť sám alebo je vstrebaný z jedla. Nájdeme ho v potravinách živočíšneho pôvodu a to najmä vo vaječných žĺtkoch, v mäse, vo vnútornostiach a v niektorých morských plodoch.

Cholesterol pomáha tvoriť žlčové kamene, ktorých úlohou je emulgácia tukov a ich trávenie. Dôležitú úlohu zohráva aj pri tvorbe tkanív a pri správnej činnosti nervového systému. Nachádza sa v nervových bunkách a je zložkou myelínovej pošvy nervových vlákien a tým sa aktívne zúčastňuje na fungovaní mozgu. Práve ten spolu s miechou sú na neho bohaté. Cholesterol dodáva základné zložky bunkovým membránam, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe mužských a ženských pohlavných hormónov a hormónov kôry nadobličiek. Keďže cholesterol celý deň obieha z jedného orgánu do druhého  a vyvoláva komplexné výmeny ktoré udržujú telo v správnej kondícii a je nevyhnutný pre život. Cholesterol sa často z genetických dôvodov nesprávne spracováva čoho výsledkom sú škodlivé a závažné zmeny. Pri prerušení spracovania sa môžu objaviť problémy so žlčníkom. Ak žlč obsahuje nadbytok cholesterolu v pomere k množstvu žlčových kyselín, ten sa vyzráža a vytvára žlčové  kamene. V prípade že žlč neputuje do pečene, čiže priechod je upchatý vytvorí sa žltačka. Prebytočný cholesterol v krvi  vytvára ideálne podmienky na ateroskrelózu.

Ako som už spomínala cholesterol je tukového pôvodu ( nie rozpustný v krvi) a viaže na nosiče. Zlý nosič cholesterolu nazývame LDL Cholesterol (Low Density Lipoproteins)- cholesterol zložený z tukov a proteínov, tzv. lipoproteínov s nízkou hustotou  má sklon sa zachytávať na ceste z pečene do periférnych tkanív. Dobrý nosič cholesterolu nazývame HDL Cholesterol (Hight Density Lipoproteins) -pohybuje sa presne opačným smerom ako LDL Cholesterol- zmetie nadbytočný zlý cholesterol zo steny tepien a odovzdá ho do pečeni kde sa rozloží. V tomto ideálnom prípade sú formy lipoproteínov v rovnováhe a cholesterol sa nehromadí. Čím viac dobrého HDL cholesterolu oproti zlému LDL cholesterolu v krvi máme, tým efektívnejšie bude smerovať do pečene. LDL čiastočky sú samostatne neškodné ale pri napadnutí voľnými radikálmi sa zmenia na nebezpečné a zoxidované. A to je problém ktorý predstavuje neschopnosť preniknúť cez membrány cievnych buniek ako normálny cholesterol LDL. Takto sa najskôr vytvárajú zväčšené bunky, plátky tuku až povlak na celom povrchu artérie. Vápnik sa hromadí, artérie kornatejú, vznikajú zápalové zmeny, zjazvenie tkaniva, veľkosť kanála cez ktorý krv musí prejsť sa zmenší. Za zvápenatenie ciev môže aj  zlý krvný obeh vznikajúci dôsledkom nedostatočného pohybu, znečistené prostredie od smogu  a ozónovej diery a pôžitky urýchľujúce proces starnutia.

Sledovanie cholesterolu však nie je smerodajný údaj, ktorý znamená hrozbu. Pre nás je dôležitý pomer medzi HDL a celkovým cholesterolom a pomer medzi trigliceridami a HDL zložkou cholesterolu. Ideálne by bolo, keby pomer HDL k celkovému bolo okolo 24% z celkového počtu a pomer trigliceridov k HDL cholesterolu okolo 2%.

KTO rozhodol aká hranica cholesterolu bude pre nás nebezpečná?

Americká vláda podľa národného programu vzdelávania o cholesterole znížila bezpečnú hodnotu cholesterolu na 130 mg v roku 2004, v dnešnej dobe je hodnota okolo 70. Lekári platení od spoločností zaoberajúcimi sa výrobou liekov proti cholesterolu odsúhlasili nové hodnoty cholesterolu... A prečo by aj nie, že???

Užívanie liekov na cholesterol by malo byť poslednou alternatívou. Väčšina ľudí ich vôbec nepotrebuje, ide skôr o zvyšovanie príjmov záujmových skupín z čoho vyplýva že hranice bezpečného cholesterolu sú neobjektívne vykreslené.

Ak nechceme aby sa nám cholesterol zvyšoval mali by sme namiesto užívania liekov vynechať príjem zoxidovaných pokazených tukov, sladkých „zdravých“ raňajok, mali by sme prestať konzumovať sacharidy, potraviny ktoré sú vystavené vysokým teplotám, vyhýbať sa sedavému spôsobu života, stresu, fajčeniu...

Ako prevenciu by sme mali konzumovať kvalitné živočíšne tuky, najmä omega 3 - rybí tuk, olej z planktóna- Krill olej a ďalšie zdravé tuky ako napríklad kokosový olej, ľanový olej, domáce vajcia, maslo, syry, mäso z domáceho chovu, avokádo, čerstvé nepražené orechy, semiačka. Mali by sme konzumovať veľa zeleniny, príležitostne aj ovocie ( najmä bobuľovité pre nízky obsah sacharidov a vysoký obsah antioxidantov). Dôležitý je aj pravidelný pohyb, pobyt na čerstvom vzduchu , obmedziť užívanie alkoholických a sladených nápojov, obmedziť fajčenie.

V dnešnej dobe má veľmi veľa ľudí zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi čo súvisí s vysokým výskytom kardiovaskulárnych chorôb, najmä infarktu myokardu. Väčšina cholesterolu však nepochádza zo stravy. Mnohé štúdie dokazujú že množstvo tuku ktoré ľudia skonzumujú nemá žiaden vplyv na riziko kardiovaskulárnych chorôb. Dôkazom je aj to, že takmer štvrtina ľudí ktorí zomreli na infarkt mali normálnu hladinu cholesterolu. Prečo sa teda o týchto štúdiách vôbec nerozpráva?

Americký kardiovaskulárny chirurg Dr. Lundell tvrdí vo svojej knihe- Veľké cholesterol klamstvo, že hlavnou príčinou kardiovaskulárnych chorôb je nízkotučná a vysoko sacharidová strava, ktorá spôsobuje zápaly. Riešením by teda bol návrat k potravinám, ktoré majú najbližšie k svojmu prírodnému stavu.

Z toho nám vypláva že hladina cholesterolu nezávisí až tak od tukov v strave ktoré zjeme ale skôr od uhľohydrátov ktoré tvoria 80% dnešného jedálneho lístka. Tie majú na svedomí zvýšenú hladinu inzulínu, hormónu ktorý nám pomáha znižovať množstvo cukru (glukózy) v krvi. Taktiež inzulín spôsobuje nadmernú produkciu cholesterolu v bunkách. Tento faktor spôsobuje ukladanie tuku, obezitu, zvýšený krvný tlak, cukrovku 2 typu, zápalové procesy, z ktorých vznikajú aterosklerotické plaky.

Spomenuté zdravotné problémy sa dajú našťastie zmeniť zmenou stravovacích návykov a dostatočným pohybom.

Preto by náš jedálny lístok mal pozostávať z kvalitných tukov, bielkovín a vitamínov v správnom pomere a v čo najväčšej kvalite a uhľohydrátov keď tak vo forme zeleniny, ovocia :)

Zdroj: Katarína Horáková, Nebojme sa zdravia