Pšenica

zdroj: narodni.net

Isto to nie je iba môj pocit, že sa stále viac a viac rozpráva o téme, či jesť alebo nejesť pšenicu...

Preto som sa rozhodla, že prvý článok na mojom blogu budem venovať tejto téme.

Táto potvora, ktorú si veľa ľudí  dopraje skoro  každý deň, sa nachádza snáď všade – ranné rožky, chlieb, na obed pizza, cestoviny, poobedný koláč, večer nejaká žemlička...

Poznáme to asi všetci,  však?

Aj ja som sa istú dobu podobne stravovala... Snažila som sa dávať síce zdravé alternatívy typu celozrnné pečivo, cestoviny, fitness koláč a to všetko v  domnienke ako robím pre seba dobre ...

že halóó , zobuď sa Sodomová ....

Na úvod by asi bolo dobré povedať, že za posledných 50 rokov prešla takými genetickými zmenami, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Približne pred 4000 rokmi pred našim letopočtom bola prvou pšenicou, najskôr divou, potom kultivovanou tzv. jednozrnná  so 14 chromozómami. Po kultivácii tejto rastliny sa objavil  dvojzrnný variant s 28-mi. Tieto 2 odrody sa stali základom stravy na niekoľko tisíc rokov.

S cieľom zvýšiť výnosy a ušetriť ľudskú prácu sme pšenicu začali krížiť, umelo vytvárať  genetické kódy, čo spôsobilo zníženie obsahu bielkovín v porovnaní s dvojzrnnou pšenicou o 28%,  ale  zato percento sacharidov je až okolo 70%.

V pšenici sa nachádza  polysacharid amylopektín  -75% a slinný žalúdočný enzým amyláza -25%.  Pomocou amylázy sa efektívne štiepi amylopektín na glukózu, zato malé množstvo  amylázy  sa nestrávi a zostáva v hrubom čreve.  Amylopektín sa rýchlo zmení na glukózu, absorbuje do krvi a najefektívnejšie štiepi. Preto je pšenica a iné sacharidové potraviny zodpovedná za zvýšený obsah cukru v krvi. Amylopektín delíme na Amylopektín A,B,C. Najťažšie stráviteľný je Amylopektín C  nachádzajúci sa v strukovinách. Nestrávený amylopektín zostáva v hrubom čreve, kde si na nestrávených škroboch pochutnávajú baktérie. Stráviteľnejší je amylopektín B nachádzajúci sa napr. v zemiakoch a banánoch. Najstráviteľnejší je Amylopektín A nachádzajúci sa v pšenici. Práve z tohoto dôvodu, že je najviac stráviteľný aj najviac zrýchľuje krvný cukor. Z tejto skutočnosti nám vyplýva, že pšenica nám viac zvyšuje hladinu cukru v krvi ako sacharóza (stolový cukor). Čiže zjesť čokoládovú tyčinku, alebo si dať plechovku coli je presne to isté ako zjesť 2 krajce celozrnného chleba L Dosť desivé, že? Štúdia dokázala, že Glykemicky index (GI) bieleho chleba je 69%, celozrnného 72, cereálií 67 a sacharózy 59!

Je teda úplne jedno, aký typ pšenice zjeme, či je to bio, nebio, celozrnné alebo si dáme biele rožky. Isté je, že nám to  podstatne zvýši hladinu cukru v krvi a inzulín dostane riadny preplesk. To má fatálny dopad nielen na telesnú hmotnosť, ale aj na naše zdravie. A to, že sa nám o dve hodiny objaví škvŕkanie v bruchu, túžba si zas niečo zobnúť a nesústredenosť, je ďalší z faktov, ktoré nás sprevádzajú po spapaní tejto mňamky počas celého dňa. Starnutie, choroby ako celiakia, artritída, zápaly, ph meniace účinky, ktoré narúšajú chrupavky, ničia kosti, a oslabujú imunitu.

Veľa ľudí s nadváhou sa usiluje žiť zdravo . Cvičia 4 x do týždňa a nechápu ako je to možné že stále priberajú...

Možno aj preto že novodobý trend je zvyšovať príjem sacharidov a znížiť príjem obávaných tukov. Pšenica sa stala národnou ikonou zdravia...

Heslo: " Celozrnné výrobky od rána do večera ". A práve tento trend spôsobil stále rastúce pšeničné bruchá.

Veľa ľudí si nevie predstaviť život bez pšenice. Ja som bola tiež ten prípad .... Však taký čerstvý, teplý, voňavý chlebík, že?

Predstava v hlave,  čo budem jesť po jej  vylúčení, mi naháňala strach... Na otázku, načo si natriem maslo, pomazánku, som nevedela nájsť odpoveď...

Keď mi kamarát povedal, aká delikatesa je napr. na papriku natretá domáca paštéta, pozerala som na neho, či mu nešibe . Vyskúšala som a poviem Vám, že to je  mňamka!

Fantázii sa medze nekladú a treba sa vždy pozerať a myslieť predovšetkým nato všetko, čo môžeme zjesť a nie naopak... A v prípade, že chcete  užší pás,  túžite  byť bystrejší, rýchlejší, zdravší, tak neváhajte a skoncujte s pšenicou, nielen pre ochranu svojho zdravia..

V pšeničnej múke sa okrem škodiaceho lepku nachádza cca 20% negluténových bielkovín ako napr. : globulíny, albumíny, prolamíny, z ktorých sa každý líši v závislosti od odrody a xy iných bielkovín, ktoré slúžia ako ochrana zrna pred patogénmi. Veľa pekárov pridáva do cesta na výrobu pečiva aj sójovú múku, čím obohacujeme výrobok o ďalšiu zmes bielkovín a enzýmov. Príklad zažívacieho problému spojeného so pšeničným lepkom je celiakia, kde gluténová bielkovina ( algagliadín) vyvoláva imunitnú reakciu výsledkom čoho je zápal v tenkom čreve sprevádzaní kŕčmi a hnačkou. Okrem celiakie existujú aj alergické, alebo anafylaktické  reakcie na negluténové bielkoviny, ktoré vyvolávajú astmu, vyrážky. Z tohto všetkého nám vyplýva, že pšenica je riadna zmeska biochemicky jedinečných zložiek, ktoré sa veľmi líšia podľa genetického kódu....

Pšenica vyvoláva u mnohých ľudí závislosť, nevedia si predstaviť život bez nej. Tá sa v mnohých prípadoch prejavuje abstinenčnými príznakmi ako extrémna únava, psychická vyčerpanosť, nesústredenosť. Úľava prichádza až po zahryznutí nejakého chutného mafinu alebo žemle a začarovaný kruh môže začať ...

Pre ľudí, ktorí to nevyskúšali, sa môžu zdať tieto tvrdenia smiešne a nemožné, ale opak je pravdou. Pšenica vplýva na centrálny nervový systém  rovnako ako kofeín alebo nikotín. Po konzumácii pšenice vyprodukujeme pomocou trávenia  zložky podobné morfínu, ktoré sa naviažu na receptory opiátov v mozgu a spustia jemnú eufóriu a kolotoč sýtosti a hladu poháňaný inzulínom. Explózia eufórie sa strieda s pocitom apatie, narúšajú sa neurologické funkcie, vzniká závislosť výsledkom ktorého je ukladanie tuku najmä vo vnútorných orgánoch. Pri tomto opakovanom procese sa tuk hromadí a vytvára tučnú pečeň, obličky, pankreas, hrubé a tenké črevo, výsledkom čoho je pneumatika okolo pása, ktorá predstavuje zdravotné riziká. Tento útrobný tuk nachádzajúci sa v brušnej dutine a obaľujúci brušné orgány je nebezpečný , spôsobuje zápaly, produkuje abnormálne signály do krvného obehu. Útrobný tuk je veľká aktívna endokrinná žľaza podobná štítnej žľaze, ktorá môže fatálne ohroziť naše zdravie.

Ako som už spomínala, pšenica je oveľa horšia ako iné potraviny. Spôsobuje vysokú hladinu cukru v krvi( glukózu ) a tá následne spôsobuje vysokú hladinu inzulínu v krvi ( Inzulín sa uvoľňuje v pankrease ako reakcia na cukor v krvi – čiže čím viac cukru sa nachádza v krvi, tým viac inzulínu sa musí uvoľniť, aby sa cukor dostal do telesných buniek ako sú bunky svalov a pečene. Pri neschopnosti pankreasu produkovať inzulín u človeka vzniká cukrovka.

A čo takto bezlepkové potraviny?

Veľa celiatikov vyhľadáva bezlepkové potraviny, ktoré napodobňujú pšeničné. Potravinársky priemysel vytvoril celý rad výrobkov od chleba po dezerty ...

Namiesto pšeničných múk sa do týchto bezlepkových skvostov dáva kukuričný, ryžový, zemiakový alebo tapiakový škrob, čo je pre človeka, ktorý chce schudnúť, veľká hrozba. Aj napriek tomu, že nespúšťajú žiadnu imunitnú, neurologickú funkciu, spúšťajú glukózovo- inzulínovú, dokonca viacej ako niektoré pšeničné potraviny. Tu je teda odpoveď nato, prečo celiatici aj napriek tomu, že nekonzumujú pšenicu, sú obézni. Ak nechcete, aby sa ručička na váhe zvyšovala, vyhýbajte sa bezlepkovým potravinám, je to menšie zlo ....

OTÁZKA znie : Čo teda môžeme jesť ????

Základ nášho jedálneho lístka by mala tvoriť určite  ZELENINA obsahujúca  potrebné vitamíny, minerály, flavonoidy a dôležitú vlákninu. Túto výživovú bombu si môžeme dopriať na raňajky, obed, večeru ... Čím viac, tým lepšie. A  ten kto povie, že neľúbi zeleninu, asi nevie, o čom hovorí. Je predsa taký široký výber, že podľa mňa si každý nájde to svoje...Všetko je o fantázií v kuchyni a chcení ...

Ďalšou potravinou, ktorá by mala byť na našom stole, je ovocie. Tu ale neplatí na raňajky , obed, večeru, ale skôr striedmo... Určite nechcem ovocie haniť, ja ho milujem , hlavne sušené figy a datle ( to je moja slabosť ) ...

Nepopieram, že ovocie je zdravé, obsahuje veľa vitamínov, hlavne vitamín C a flavonoidov... ale bohužiaľ, obsahuje  i veľa cukru.  Najviac tie moji figy a datle , sakraa ...

Medzi odporúčané ovocie ,ktoré by sme mali preferovať je bobuľovité, ktoré obsahuje najviac živín a najmenej cukru... J čiže keď, tak tieto ...

Spomínané figy, datle, banán, mango, ananás, papája by sme mali pre ich vysoký obsahu cukru obmedziť ...

Jedzte zdravé tuky typu olivový olej, kokosový, lanový , avokádový, makadamový, sezamový , z vlašských orechov , kakaové maslo.

Snažte sa zohrievať pri najnižších teplotách kvôli oxidácii.

Jedzte mäso a ryby z domáceho chovu pre ich obsah nasýtených tukov.

Ďalšou skvelou pochúťkou sú orechy-  surové (nie však pražené), ako napríklad mandle ,kešu, vlašské orechy , para, lieskové, pekanové, makadamové , mňaaaaaaaaam... Všetky sú skvelé. Super je, že ich konzumácia niekoľkokrát do týždňa nám vie pridať 2 roky života navyše a to vďaka tomu, že znižujú zlý LDL cholesterol, znižujú krvný tlak , obsahujú veľa vlákniny, bielkovín a mononenasýtených olejov.

Jedzte fermentované mliečne a sójové výrobky.

Vôbec sa nemusíte báť a siahnite po tučných syroch typu čedar, eidam, plnotučný biely jogurt namiesto nízkotučného s vysokým obsahom kukuričného sirupu ,fruktózy... Vyhýbajme sa geneticky modifikovanej sóji, ale uprednostnime fermentovanú sóju vo forme tempehu, misa, natto. Fermentáciou sa totiž ničia škodlivé lektíny a fyktáty, ktoré spúšťajú črevné problémy.

Tak ako ste sa po dočítaní tohto článku rozhodli? Dáte si krajec chleba, alebo radšej fajný stejk so zeleninkou, pokvapkaný olivovým olejom?  Ja idem dať ten stejk :-p